SANKTHANSAFTEN: AKO DÁNI UPAĽUJÚ ČARODEJNICE

Svätojánske ohne, oslava slnovratu, začiatok leta. Dáni milujú predvečer sviatku sv. Jána Krstiteľa. Volajú ho Sankthansaften.

Dvadsiateho tretieho júna večer sa každoročne po celom Dánsku rozhoria svätojánske ohne, ktoré symbolizujú tradíciu dlhú už niekoľko storočí. Dánska tradícia pálenia vatier totiž siaha až do 17. storočia a prepája kresťanský sviatok s pohanskými zvykmi.

Oslava slnovratu a začiatok leta má v dánskych zvykoch silné miesto. Pre Dánov je táto noc (Sankthansaften) výnimočná aj tým, že takmer 18 hodín je denné svetlo. Slnko vychádza pred pol piatou a zapadá pred pol jedenástou. Ešte zaujímavejšie je, že brieždiť sa začína už po tretej a súmrak upadne na krajinu niečo pred dvanástou.

Ale späť k svätojánskej tradícií. Legenda hovorí, že počas noci letného slnovratu sa čarodejnice stretávajú na Brockene (Bloksbjergu), najvyššom vrchu pohoria Harz v severovýchodnom Nemecku, aby sa vydali na cestu na islandský vulkán Hekkenfeldt. Dáni v tom čase zapaľujú po celej krajine ohne, aby tak odvrátili sily zla a odohnali bosorky zo svojho územia. V 20. storočí sa do svätojánskych ohňov začali hádzať aj figúrky čarodejníc.

Sankthansaften je dnes však v prvom rade príležitosť stretnúť sa s priateľmi pri dobrom jedle a pití, zaspievať svätojánske piesne (áno, Dáni veľmi radi nahlas spievajú na spoločenských udalostiach) a vypočuť si svätojánsky príhovor. Proste prežiť dokonalý hygge večer pod holým nebom a osláviť príchod leta a dlhých letných nocí.