Takmer pätnásť rokov som v rámci svojej práce tvorila, písala, čítala, premýšľala, odkrývala fakty, hľadala súvislosti, stretávala sa s množstvom ľudí, pýtala sa ich a hlavne ich počúvala. Priznám sa, že niekedy toho bolo na mňa príliš. A potom prišla materská dovolenka.

Moja práca bola vždy skôr psychická ako manuálna. Pri kontaktnej a tvorivej práci sa často stáva, že sa dostaví vyhorenie alebo má k nemu človek blízko. Keď som cítila, že už nevládzem, obvykle som vymenila zamestnávateľa mysliac si, že na novom mieste, hoci v rovnakej pracovnej pozícii, to bude iné. Samozrejme, nebolo.

Cítila som, že sa niečo musí stať, že potrebujem skutočný reštart, nielen zmenu miesta práce. A stalo sa. Otehotnela som a stala som sa matkou. Hovorí sa, že materská dovolenka ani zďaleka nepripomína dovolenku, no ja môžem povedať, že pre mňa je skutočnou dovolenkou. Môj mozog za posledné dva roky vypol, relaxoval, zreštartoval sa a vyhorenie pominulo.

Konečne som mala čas spať, čítať beletriu, pozerať filmy, upratovať, variť, starať sa o dieťa a hrať sa s ním. Možno teraz niekedy cítim viac fyzickú únavu (áno, aj moje dieťa je živé, temperamentné a vyžaduje si neustálu pozornosť), ale psychicky oddychujem naplno.

Keď človek menej psychicky pracuje, uvedomí si veľa o živote. Teda, pokiaľ chce. Má totiž čas premýšľať alebo niekedy len tak zastaviť tok myšlienok a byť v prítomnom okamihu. Všeobecne mám pocit, že materská dovolenka mi umožnila vyrovnať sa so svojím životom a začať ho viac milovať a vážiť si ho.

A viete, čo je na tom celom najlepšie? Že odkedy som si dala pauzu od práce, ktorú z veľkej časti tvorilo písanie, začala som si písanie, ako také, viac užívať. Boli časy, keď som sa do písania už musela nútiť. Dnes, keď sadnem k počítaču a začnem znovu niečo písať, doslova si vychutnávam každý klik do klávesnice.

Novinárčina bola v detstve a počas dospievania môj koníček, z ktorého som si neskôr urobila zamestnanie. A to sa, paradoxne, stalo niečím, čo ma zväzovalo. Keď som sa stala matkou, zmenila som perspektívu a nikdy som sa necítila slobodnejšia. Materstvo mi okrem nekonečnej lásky prinieslo niečo, za čo som neskutočne vďačná – oddýchnutú myseľ. A prišlo v pravý čas.