SVIATOK YULE: VIKINGSKÉ VIANOCE

Vikingský sviatok Yule je pravdepodobne predchodcom Vianoc v Dánsku. Hoci dnešné dánske Vianoce majú kresťanskú tradíciu, s tou vikingskou možno vidieť viacero súvislostí.

Dánsky sa Vianoce povedia Jul. Názov pravdepodobne pochádza z Yule – vikingskej oslavy zimného slnovratu. Sviatok Yule alebo Jol bol oslavný čas medzi zimným slnovratom a Jolablotom (Yule obetou). Pre Vikingov to bolo obdobie až do 12. januára.

Vikingovia verili, že zimný slnovrat je obdobím, keď sú hranice medzi svetom živých a mŕtvych blízko seba. Aj preto počas sviatku Yule nechávali jedlo a pitie pre svojich predkov a niektorí dokonca verili, že duchovia mŕtvych sa vrátia do ich domovov, aby s nimi oslavovali. Súčasťou týchto osláv bolo hodovanie, pitie, spevy, hry a obety pre bohov a duchov predkov.

Dnešné dánske Vianoce sa nezaobídu bez elfského škriatka Nisse, ktorý počas adventu necháva dánskym deťom drobné darčeky a robí rôzne žarty. Na Štedrý večer sa mu dá za okno ryžová kaša s maslom, aby ochránil dom od všetkého zlého.

Sviatok Yule bol časom pôžitku. Vikingovia si počas osláv pripravovali širokú škálu jedál. Na jedálnom lístku nesmeli chýbať rôzne druhy mäsa (bravčové, hovädzie, jahňacie), rýb (najčastejšie losos a sleď) a zeleniny. Tieto jedlá sa často piekli alebo varili a dochucovali bylinkami a korením. Hlavným chodom oslavy bolo často pečené prasiatko.

Chlieb bol tiež základom vianočných sviatkov, pričom najbežnejšie používané obilniny boli pšenica a jačmeň. Vikingovia boli známi svojimi pivovarníckymi zručnosťami a sviatok Yule nebol výnimkou. Medovina bola obľúbeným sviatočným nápojom, rovnako ako pivo.

sviatok Yule Vikingovia

Zdroj foto: © Ribe VikingeCenter – VisitDenmark

Duchovný rozmer vikingských Vianoc

Sviatok znamenal koniec tuhej zimy a začiatok dlhších dní. Pre Vikingov bolo zvykom v tomto období pozývať hostí a deliť sa o jedlo s chudobnými. Darovanie bolo ďalším dôležitým aspektom vikingských Vianoc a symbolizovalo dobrú vôľu a štedrosť.

Vikingovia si na sviatok Yule vzájomne dávali darčeky ako prejav uznania. Dary boli zvyčajne ručne vyrobené a mohli zahŕňať zbrane, šperky alebo oblečenie. Rozdávanie darčekov bolo tiež spôsobom posilňovania sociálnych väzieb a prejavovania lojality k rodine a komunite.

Vikingský sviatok Yule bol viac ako len oslava zimného slnovratu. Bol to čas duchovnej obnovy a znovuzrodenia. Pre Vikingov znamenal zimný slnovrat najtemnejší deň v roku, bod, v ktorom slnko začalo svoju cestu späť k Zemi. Toto znovuzrodenie slnka bolo vnímané ako metaforické znovuzrodenie krajiny.

Vikingské tradície tvrdili, že boh Odin viedol počas zimného slnovratu po oblohe loveckú družinu, a tak sa zapaľovali vatry, ktoré ho sprevádzali. Pálenie kusov dreva bolo tiež symbolom návratu slnka a predlžovania dní. Tzv. Yule poleno horelo niekoľko dní a poskytovalo teplo a svetlo v najtemnejšom období roka. Dánske Vianoce sú aj dnes o zapálených sviečkach a teplo v krbe im prináša tú pravú hygge atmosféru.

Yule poleno bolo dôležitým symbolom zimného slnovratu v kultúre Vikingov a zohrávalo ústrednú úlohu pri oslavách Vianoc. Vikingovia vyrúbali veľký dub a dvanásť dní ho spaľovali v špeciálnom krbe. Popol z vianočného kmeňa sa potom používal na hnojenie ich úrody a na ochranu ich domovov pred zlými duchmi.

Vianočný stromček poznali už Vikingovia

S našimi Vianocami mali tie vikingské spoločné napríklad ozdobovanie stromu. Ihličnatý strom často zdobili malými soškami ich severských bohov. Vždyzelené rastliny, ako je cezmína, brečtan a imelo, boli tiež typickými vianočnými dekoráciami. Boli vnímané ako symbol znovuzrodenia, zimného slnovratu a prísľub návratu slnečného svetla. Tieto rastliny sa často používali na dekoráciu domov, hál a verejných priestorov ako súčasť vencov a girlánd.

sviatok Yule vianočný veniec

Zdroj foto: Unsplash.com/Annie Spratt

Symbolom vikingských Vianoc bol aj Yule veniec. Ten by mohol byť predchodcom venca, ktorý sa počas Vianoc vešia na dvere. Išlo o obrovské koleso, ktoré Vikingovia zapálili a hodili dolu kopcom. Runy, starodávna vikingská abeceda, boli tiež nevyhnutnou súčasťou vianočných dekorácií. Boli vnímané ako silný symbol magických a mystických prvkov, ktoré sviatok Yule, ako oslava zimného slnovratu, prinášal.

Ďalšiu paralelu možno vidieť v Starcovi Yule. Vikingovia si spomedzi seba zvolili jedného muža, ktorý sa preobliekol za starca a chodil po domoch. Pravdepodobne predstavoval boha Odina. Vikingovia verili, že Odin sa túla po oblohe počas vianočnej noci, čo symbolizuje koniec starého roka a príchod nového. V dnešnom slávení dánskych Vianoc pripomína Odin Julemanda, teda dánskeho Santa Clausa.

Svoje čestné miesto na vikingskej oslave Yule mali aj ďalší severskí bohovia, napríklad Freya, bohyňa lásky a plodnosti. Predpokladalo sa, že jej prítomnosť prináša teplo a hojnosť počas chladných zimných mesiacov. Ďalej Thor, boh hromu a sily, a tiež bohyňa Hel a boh Balder. Festival bol časom veľkej úcty a oddanosti severským bohom a ich prítomnosť bolo cítiť počas celého vianočného obdobia.

Vikingovia milovali spoločenské hry, rovnako ako ich Dáni milujú aj dnes. Počas sviatku Yule boli obľúbenou aktivitou spolu s lyžovaním, korčuľovaním a zápasením. Tieto fyzické aktivity zdôrazňovali dôležitosť sily a vytrvalosti v kultúre Vikingov. Úplne najradšej však Vikingovia počas dlhých zimných večerov rozprávali príbehy o dobrodružstvách a hrdinstvách. Tieto príbehy neslúžili len ako forma zábavy, ale aj ako prostriedok na zachovanie histórie a kultúry Vikingov. Sviatok Yule bol teda skutočne hygge obdobím, podobne ako dnešné dánske Vianoce.

sviatok Yule vikingske Vianoce

Zdroj foto: Matt Whitacre. Zdroj titulnej foto: Loganrickert.com

Alfablot a Disablot

Vikingovia mali tiež festivaly pripomínajúce Halloween. Išlo o rituály uctievania venované severským bohom a niektorým záhadným tvorom. Súčasťou týchto rituálov boli aj zvieracie obety. Konkrétne v období, keď sa slávi dnešný Halloween (alebo na Slovensku Sviatok všetkých svätých), to bol Alfablot a Disablot. Alfablot sa oslavoval po zbere úrody a bol akousi obetou severských mužov pre elfov. Vikingovia verili, že elfovia sú duchovia, ktorí žijú vo vnútri kopcov a sú inkarnáciou ľudskej duše. Alfablot nemohli pozorovať cudzinci a ľudia, ktorí nepatrili do rodiny, pretože to bola oslava predkov a životnej sily rodiny. Na rozdiel od Alfablotu bol Disablot oslavovaný na verejnosti. Obrad viedla žena alebo matka. Verí sa, že Disablot sa konal kvôli priazni bohov v nadchádzajúcom roku. Oslava sa konala počas zimných nocí.