Vyšla každoročná Správa o svetovom šťastí. Do TOP 3 sa dostalo Fínsko, Dánsko a Island. Slovensko skončilo na 50. mieste.

The World Happiness Report (Správa o svetovom šťastí) zverejnila pri príležitosti Medzinárodného dňa šťastia (20. marec) každoročný rebríček najšťastnejších krajín sveta. Fínsko obhájilo svoju pozíciu z minulého roka. Dánsko opäť nesklamalo a skončilo na druhom mieste. TOP trojku uzatvára Island. O tom, prečo sú tieto krajiny z dlhodobého hľadiska považované za najšťastnejšie som už písala na mojom blogu v texte Najšťastnejšie krajiny sveta a ich recept na šťastie.

Slovensko sa ocitlo na konci prvej tretiny najšťastnejších krajín, keď skončilo na 50. mieste. Len pre porovnanie, minulý rok bolo na 45. mieste a rok predtým na 29. mieste. Tento rok Slovensko predbehli krajiny ako Kazachstan, Rumunsko, Srbsko, Saudská Arábia, a tiež Česko a Poľsko. Najmenej šťastné krajiny sú podľa Správy o svetovom šťastí Afganistan, Sierra Leone a Libanon. Tie sa ocitli na posledných troch miestach rebríčka.

Sme lepší, ako si myslíme

Tvorcovia Správy o svetovom šťastí sa tento rok zamerali na vplyv starostlivosti a zdieľania na individuálne šťastie ľudí. Skúmali, aké benefity prináša starostlivé správania nielen tým, ktorí ho prijímajú, ale aké výhody majú tí, ktorí sa starostlivo správajú k druhým. Toto funguje najlepšie, ak je motiváciou pomáhať druhým (a nie cítiť sa dobre), ak je čin dobrovoľný a ak má zjavný pozitívny vplyv na príjemcu.

Neviazaná zahraničná pomoc pozitívne súvisí s národným šťastím v krajinách, ktoré pomoc poskytujú.

Z prieskumu vyplynuli zaujímavé skutočnosti. Napríklad, že ľudia sú príliš pesimistickí, pokiaľ ide o benevolenciu iných. Keď výskumníci ponechali peňaženky na ulici, podiel vrátených peňaženiek bol oveľa vyšší, ako ľudia očakávali. Z toho vyplýva aj to, že náš blahobyt závisí od nášho vnímania benevolencie druhých, ako aj od ich skutočnej benevolencie. Keďže podceňujeme láskavosť druhých, náš pocit spokojnosti sa môže zlepšiť tým, že sa dozvieme o skutočnej miere dobročinnosti. Neviazaná zahraničná pomoc tiež pozitívne súvisí s národným šťastím v krajinách, ktoré pomoc poskytujú. 

Keď je spoločnosť benevolentnejšia, najviac profitujú ľudia, ktorí sú najmenej šťastní. Výsledkom je, že šťastie je rovnomernejšie rozdelené v krajinách s vyššou mierou očakávanej benevolencie. Napokon, benevolencia sa počas obdobia s COVID-19 zvýšila vo všetkých regiónoch sveta. Ľudia potrebovali viac pomoci a ostatní na to reagovali pozitívne. Tento spôsob správania odvtedy pretrváva. Napriek poklesu od roku 2023 do roku 2024 sú benevolentné činy stále asi o 10 % vyššie ako pred pandémiou. Môžeme teda povedať, že pandémia z nás urobila o trochu lepších ľudí.

Spoločné stolovanie a rodina

Ľudia, ktorí jedia s ostatnými sú šťastnejší. Správa o svetovom šťastí potvrdzuje, že krajiny, kde ľudia spoločne trávia pri jedle viac času, majú tendenciu vykazovať vyššiu úroveň sociálnej podpory a pozitívnej reciprocity a nižšiu úroveň osamelosti. Zdieľanie jedla má silný vplyv na subjektívnu pohodu – rovnako ako vplyv príjmu a nezamestnanosti. Tí, ktorí zdieľajú viac jedál s ostatnými, uvádzajú výrazne vyššiu úroveň životnej spokojnosti a pozitívneho vplyvu a nižšiu úroveň negatívneho vplyvu. Platí to pre všetky vekové kategórie, pohlavia, krajiny, kultúry a regióny. Koniec koncov, aj dánske hygge, ktoré je akousi skratkou ku šťastiu, poukazuje na dôležitosť spoločného stolovania.

spolocne stolovanie

Zdroj foto: Unsplash.com/Becca Tapert

Správa tiež hovorí o tom, že v Mexiku a Európe štvor- až päťčlenné domácnosti dosahujú najvyššiu úroveň šťastia. Obzvlášť vysokú priemernú životnú spokojnosť majú páry, ktoré žijú aspoň s jedným dieťaťom alebo žijú s deťmi a členmi ich širšej rodiny. Ľudia, ktorí žijú sami, zažívajú nižšiu úroveň šťastia. Zároveň ale platí, že ľudia vo veľmi veľkých domácnostiach môžu pociťovať nižšiu úroveň šťastia kvôli nízkej ekonomickej spokojnosti.

Socializácia a spolupatričnosť

Správa o svetovom šťastí podčiarkuje význam sociálnych väzieb ako životne dôležitých pre blaho mladých dospelých, pretože poskytujú ochranu pred toxickými účinkami stresu. Medzi mladými dospelými však dosť prevláda sociálne odpojenie. V roku 2023 19 % mladých dospelých na celom svete uviedlo, že nemajú nikoho, na koho by sa mohli spoľahnúť pri poskytovaní sociálnej podpory, čo predstavuje 39 % nárast v porovnaní s rokom 2006.  

Pre univerzitných študentov priateľstvá vytvorené v prvých týždňoch vysokej školy zvyšujú pravdepodobnosť rozkvetu a znižujú pravdepodobnosť vzniku symptómov depresie v nasledujúcich rokoch. Mnoho mladých dospelých podceňuje empatiu svojich rovesníkov, čo ich vedie k tomu, aby sa vyhýbali spájaniu s ostatnými a premeškali príležitosti na zmysluplné vzťahy.

Janteloven

Zdroj foto: Unsplash.com/Yanapi Senaud

Rovnako aj prosociálne správanie prispieva k individuálnemu blahobytu. Darcovstvo, charita, dobrovoľníctvo či pomoc cudzím ľuďom dokážu znižovať počet úmrtí zo zúfalstva (samovraždy, úmrtia z dôsledku nadužívania alkoholu a drog) na celom svete.

Žiadna spoločnosť nebude šťastná, pokiaľ medzi jej členmi nepanuje vysoký stupeň altruizmu a láskavosti. Dánsky inštitút dobrovoľníckej práce (CFSA) priniesol zaujímavé štatistiky. Až 40 percent Dánov sa pravidelne zúčastňujú na dobrovoľníckych aktivitách alebo dobrovoľníckej práci, a až 69 percent Dánov bolo za posledných päť rokov aktívnych v dobrovoľníckej práci. To znamená, že len 31 percent Dánov nikdy nepracovalo v dobrovoľníckej činnosti.

Dôvera v spoločnosť

Tento faktor sa vyskytuje v takmer každom prieskume a spomína ho aj tohtoročná Správa o svetovom šťastí. Pre človeka je veľkou úľavou a šťastím, keď môže druhým veriť. A, samozrejme, keď môže veriť aj štátu. Spoločenská dôvera podporuje pocit životnej spokojnosti, uľahčuje život a prináša pocit bezpečia. Dôležité je tiež uvedomiť si, že spoločenská dôvera súvisí s ekonomickou rovnosťou a empatiou. Čím je štát ekonomicky vyrovnanejší (nie sú tak výrazné rozdiely medzi bohatými a chudobnými), tým viac si ľudia v ňom navzájom veria.

Ak ste schopní byť empatickí, chcete skôr spolupracovať, ako súťažiť. A keď spolupracujete, ostatní sú pre vás skôr kolegovia než konkurenti, a teda si aj viac dôverujete. A to je jeden z hlavných kľúčov, ako byť šťastný. No nie jediný. Inšpirujte sa jedným z najšťastnejších národov sveta. Prečítajte si, ako byť šťastný na dánsky spôsob.

rebricek

Zdroj: The World Happiness Report

Zdroj titulnej foto: Unsplash.com/Einar Jonsson