SVIATOK YULE: VIKINGSKÉ VIANOCE

Vikingský sviatok Yule je pravdepodobne predchodcom Vianoc v Dánsku. Hoci dnešné dánske Vianoce majú kresťanskú tradíciu, s tou vikingskou možno vidieť viacero súvislostí.

Dánsky sa Vianoce povedia Jul. Názov pravdepodobne pochádza z Yule – vikingskej oslavy zimného slnovratu. Sviatok Yule alebo Jol bol oslavný čas medzi zimným slnovratom a Jolablotom (Yule obetou). Pre Vikingov to bolo obdobie až do 12. januára.

Vikingovia verili, že zimný slnovrat je obdobím, keď sú hranice medzi svetom živých a mŕtvych blízko seba. Aj preto počas sviatku Yule nechávali jedlo a pitie pre svojich predkov a niektorí dokonca verili, že duchovia mŕtvych sa vrátia do ich domovov, aby s nimi oslavovali. Súčasťou týchto osláv bolo hodovanie, pitie, spevy, hry a obety pre bohov a duchov predkov.

Sviatok Yule bol časom pôžitku. Vikingovia si počas osláv pripravovali širokú škálu jedál. Na jedálnom lístku nesmeli chýbať rôzne druhy mäsa (bravčové, hovädzie, jahňacie), rýb (najčastejšie losos a sleď) a zeleniny. Tieto jedlá sa často piekli alebo varili a dochucovali bylinkami a korením. Hlavným chodom oslavy bolo často pečené prasiatko.

Chlieb bol tiež základom vianočných sviatkov, pričom najbežnejšie používané obilniny boli pšenica a jačmeň. Vikingovia boli známi svojimi pivovarníckymi zručnosťami a sviatok Yule nebol výnimkou. Medovina bola obľúbeným sviatočným nápojom, rovnako ako pivo.

sviatok Yule Vikingovia

Zdroj foto: © Ribe VikingeCenter – VisitDenmark

Duchovný rozmer vikingských Vianoc

Sviatok znamenal koniec tuhej zimy a začiatok dlhších dní. Pre Vikingov bolo zvykom v tomto období pozývať hostí a deliť sa o jedlo s chudobnými. Darovanie bolo ďalším dôležitým aspektom vikingských Vianoc a symbolizovalo dobrú vôľu a štedrosť.

Vikingovia si na sviatok Yule vzájomne dávali darčeky ako prejav uznania. Dary boli zvyčajne ručne vyrobené a mohli zahŕňať zbrane, šperky alebo oblečenie. Rozdávanie darčekov bolo tiež spôsobom posilňovania sociálnych väzieb a prejavovania lojality k rodine a komunite.

Vikingský sviatok Yule bol viac ako len oslava zimného slnovratu. Bol to čas duchovnej obnovy a znovuzrodenia. Pre Vikingov znamenal zimný slnovrat najtemnejší deň v roku, bod, v ktorom slnko začalo svoju cestu späť k Zemi. Toto znovuzrodenie slnka bolo vnímané ako metaforické znovuzrodenie krajiny.

Vikingské tradície tvrdili, že boh Odin viedol počas zimného slnovratu po oblohe loveckú družinu, a tak sa zapaľovali vatry, ktoré ho sprevádzali. Pálenie kusov dreva bolo tiež symbolom návratu slnka a predlžovania dní. Tzv. Yule poleno horelo niekoľko dní a poskytovalo teplo a svetlo v najtemnejšom období roka. Dánske Vianoce sú aj dnes o zapálených sviečkach a teplo v krbe im prináša tú pravú hygge atmosféru.

Vianočný stromček poznali už Vikingovia

S našimi Vianocami mali tie vikingské spoločné napríklad ozdobovanie stromu. Ihličnatý strom často zdobili malými soškami ich severských bohov. Vždyzelené rastliny, ako je cezmína, brečtan a imelo, boli tiež typickými vianočnými dekoráciami. Boli vnímané ako symbol znovuzrodenia, zimného slnovratu a prísľub návratu slnečného svetla. Tieto rastliny sa často používali na dekoráciu domov, hál a verejných priestorov ako súčasť vencov a girlánd.

sviatok Yule vianočný veniec

Zdroj foto: Unsplash.com/Annie Spratt

Symbolom vikingských Vianoc bol aj Yule veniec. Ten by mohol byť predchodcom venca, ktorý sa počas Vianoc vešia na dvere. Išlo o obrovské koleso, ktoré Vikingovia zapálili a hodili dolu kopcom. Runy, starodávna vikingská abeceda, boli tiež nevyhnutnou súčasťou vianočných dekorácií. Boli vnímané ako silný symbol magických a mystických prvkov, ktoré sviatok Yule, ako oslava zimného slnovratu, prinášal.

Ďalšiu paralelu možno vidieť v Starcovi Yule. Vikingovia si spomedzi seba zvolili jedného muža, ktorý sa preobliekol za starca a chodil po domoch. Pravdepodobne predstavoval boha Odina. Vikingovia verili, že Odin sa túla po oblohe počas vianočnej noci, čo symbolizuje koniec starého roka a príchod nového. V dnešnom slávení dánskych Vianoc pripomína Odin Julemanda, teda dánskeho Santa Clausa.

Svoje čestné miesto na vikingskej oslave Yule mali aj ďalší severskí bohovia, napríklad Freya, bohyňa lásky a plodnosti. Predpokladalo sa, že jej prítomnosť prináša teplo a hojnosť počas chladných zimných mesiacov. Ďalej Thor, boh hromu a sily, a tiež bohyňa Hel a boh Balder. Festival bol časom veľkej úcty a oddanosti severským bohom a ich prítomnosť bolo cítiť počas celého vianočného obdobia.

Vikingovia milovali spoločenské hry, rovnako ako ich Dáni milujú aj dnes. Počas sviatku Yule boli obľúbenou aktivitou spolu s lyžovaním, korčuľovaním a zápasením. Tieto fyzické aktivity zdôrazňovali dôležitosť sily a vytrvalosti v kultúre Vikingov. Úplne najradšej však Vikingovia počas dlhých zimných večerov rozprávali príbehy o dobrodružstvách a hrdinstvách. Tieto príbehy neslúžili len ako forma zábavy, ale aj ako prostriedok na zachovanie histórie a kultúry Vikingov. Sviatok Yule bol teda skutočne hygge obdobím, podobne ako dnešné dánske Vianoce.

sviatok Yule vikingske Vianoce

Zdroj foto: Matt Whitacre. Zdroj titulnej foto: Loganrickert.com

Alfablot a Disablot

Vikingovia mali tiež festivaly pripomínajúce Halloween. Išlo o rituály uctievania venované severským bohom a niektorým záhadným tvorom. Súčasťou týchto rituálov boli aj zvieracie obety. Konkrétne v období, keď sa slávi dnešný Halloween (alebo na Slovensku Sviatok všetkých svätých), to bol Alfablot a Disablot. Alfablot sa oslavoval po zbere úrody a bol akousi obetou severských mužov pre elfov. Vikingovia verili, že elfovia sú duchovia, ktorí žijú vo vnútri kopcov a sú inkarnáciou ľudskej duše. Alfablot nemohli pozorovať cudzinci a ľudia, ktorí nepatrili do rodiny, pretože to bola oslava predkov a životnej sily rodiny. Na rozdiel od Alfablotu bol Disablot oslavovaný na verejnosti. Obrad viedla žena alebo matka. Verí sa, že Disablot sa konal kvôli priazni bohov v nadchádzajúcom roku. Oslava sa konala počas zimných nocí.